Materská škola v Ražňanoch
dnes je 24. 01. (streda), čas: 08:47, , meniny má: Timotej

VÝVIN DETSKEJ REČI A JEJ PORUCHY V PREDŠKOLSKOM VEKU

vložený: 10.01.2018 10:42, , čítaný: 29x

VÝVIN DETSKEJ REČI A JEJ PORUCHY V PREDŠKOLSKOM VEKU

Reč je úzko spätá s celou psychikou človeka. Osobitne sa zdôrazňuje spojenie ľudského myslenia s rečou. Rečou vyjadrujeme, respektíve iným oznamujeme nielen výsledky svojho myslenia, ale aj prežívania. Mohli by sme to zhrnúť tak, že reč je nástrojom myslenia a formou dorozumievania. Pre človeka ako spoločenského tvora je teda nenahraditeľná.

Komunikáciu chápemeako schopnosť používať výrazové prostriedky na vytváranie, udržiavanie a pestovanie medziľudskýchvzťahov. Základným prostriedkom komunikácie je jazyk a reč. Reč je špecifickáľudská vlastnosť a slúži na vyjadrovanie pocitov, želaní a myšlienok. Táto schopnosť nieje vrodená, na svet si však prinášame určité predpoklady, ktoré sa rozvíjajú až priverbálnom kontakte s okolím.

Vývin reči

Reč dieťaťa sa realizuje v predrečových – prípravnýchštádiách a rečových štádiách.

Prípravné štádiá reči sadelia na obdobie kriku, hrkútania, džavotania a porozumenia reči.

Dieťa sa učí reč hlavne napodobňovanímrečového vzoru svojho okolia, preto by reč dospelých nemala byť deformovanámaznaním, mala by mať prirodzené tempo, melódiu, prízvuk a farbu hlasu. Vývin rečisa začína skoro po narodení a ukončený by mal byť okolo 5. roku veku dieťaťa. Vznik a vývinvýslovnosti ovplyvňuje niekoľko faktorov: obratnosť artikulačných orgánov, schopnosťfonematického rozlišovania, správny rečový vzor, vplyv prostredia a úroveň intelektu. Aknie je správna výslovnosť fixovaná do 5. roku veku, môžeme hovoriť o poruche reči.Vtedy je potrebné navštíviť logopéda a začať pracovať na odstránení chybnej výslovnosti.Pri nástupe do školy by mala byť reč čistá a všetky hlásky by mali byť správne fixované. Ak dieťa nezačne komunikovať do 3 rokov, môžeme hovoriť o oneskorenom vývine reči a vtedyje potrebné začať s logopedickými intervenciami čo najskôr.

Rečovéštádium - vlastný vývin reči (t.j. vývin reči, počnúc vyslovením prvéhoskutočného slove dieťaťa).

V predškolskom období sa zlepšuje kvalita rečovéhoprejavu. Aktívna slovná zásoba je asi 3000 slov. Tvoria ju prevažne konkrétnepojmy s vyššou frekvenciou výskytu. Pojmy sú definované účelom (lopta- jena hranie). Vety dieťaťa sú viacslovné, v šiestich rokoch päť až šesťčlenné. Výrazne sa zlepšuje, ale asi 50- 60% detí má problémys výslovnosťou niektorých hlások (r, s, t, d ...). gramatické pravidlá súpoužívané u predškolákov rigidne, s častými chybami. V rečovomprejave sa vyskytuje tzv. egocentrická reč – „reč pre seba“, súbežne s „rečou preiných“.

Najčastejšiaporucha reči v detskom veku je dyslália, nesprávna artikulácia jednej hlásky, resp. viacerých hlások. Je to porucha vývinová, ktorá vzniká počas vývinu výslovnosti, hlavne vpredškolskom období. Ak pretrváva do vyššieho veku, začína sa nesprávna výslovnosť fixovať anemusí sa dať v budúcnosti úplne odstrániť.

Dôležitými faktormi pre vznikdyslálie sú: dedičnosť, vplyv prostredia a porucha senzorických analy zátorov(sluchového a zrakového). Dlhodobé používanie cumlíkov, ktoré deformujú tvrdépodnebie a čeľusť, spôsobuje nesprávnu výslovnosť sykaviek „s“, „z“, „c“, „š“,„ž“, „č“.  Prirastená (skrátená) uzdička pod jazykom môže obmedziť pohyblivosťjazyka a tým fixovať  nesprávnu výslovnosť hlások „l“ a „r“.

Pretrvávajúca dyslália môže maťnepriaznivý vplyv na celkový vývin dieťaťa, na jeho povahové a osobnostné vlastnostia tiež na prospech v škole.

Diagnostika v predškolskom veku

V predškolskom veku je náplňou logopedickejdiagnostiky niekoľko oblastí:

Vývin reči –u detí, ktoré sa v ranom veku oneskorovali vo vývine reči je možnépretrvávanie jazykových ťažkostí aj do predškolského obdobia. Preto sav rámci logopedickej diagnostiky zameriavame na hodnotenie: porozumeniaverbálnych inštrukcií (rôznej zložitosti a dĺžky), obsah slovnej zásobydieťaťa, používanie správnej gramatiky (predložiek, zhody rodu a pádupodstatných mien, používanie minulého a budúceho času a pod),naratívnych schopností, verbálno-akustickej pamäte atď. V spolupráci sopsychológmi môžeme upresniť  ťažkosti dieťaťa v týchto oblastiacha poskytnúť účinnú nápravu.

Výslovnosť –práve v predškolskom veku začínajú rodičov trápiť chyby vo výslovnosti ichdieťaťa. Okrem artikulačného testu, ktorý hodnotí mieru artikulačných ťažkostísa v diagnostike zameriavame aj na schopnosť dieťaťa počuť nesprávnuvýslovnosť hlások u seba či iných osôb, počuť odlišnosti medzi hláskami(fonematická diferenciácia), artikulačnú neobratnosť či kvalitu oromotorickýchschopností.

Zajakavosť - v období medzi 2. a 4.rokom dieťaťa sa môžu objaviť prvé neplynulostiv reči vášho dieťatka.  V tomto veku totiž nastáva prudký rozvojreči a jazykových schopností a tým dochádza k nerovnováhe medzijeho rečovými a jazykovými schopnosťami. Vývinové neplynulosti sa môžuprejavovať  opakovaním  jednoslabičných slov (to to to je), slov(mama mama mama daj mi) a slabík (bo- bo- bo- bola som). Cieľomdiagnostiky v predškolskom veku je rozlíšenie, či ide ešte o vývinové(fyziologické) neplynulosti  v reči dieťaťa (rodičia sú oboznámení sozákladnými komunikačnými stratégiami odporúčanými pre obdobie vývinovýchneplynulostí), alebo tieto neplynulosti majú už charakter začínajúcej, rep.fixovanej zajakavosti, pri ktorej je už potrebná následná terapia.

 Predškolské zručnosti a pripravenosťdieťaťa na školu – v rámci logopedického vyšetrenia posudzujemeschopnosti, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné zaškolenie dieťaťa: jazykovéschopnosti, výslovnosť, úroveň porozumenia, ale aj vizuo-motorická koordinácia,vizuálna diferenciácia, grafomotorické zručnosti, pravo-ľavá orientácia, koncentráciapozornosti a pod.

Predškolský vek

a) štádium logických pojmov okolo3. roku života,

kedy slová, doteraz úzko späté skonkrétnymi javmi, sa postupne, pomocou abstrahovania stávajú všeobecnýmipojmami. Je pochopiteľné, že učenie sa takýmto náročným myšlienkovým operáciámneprebieha bez ťažkostí, ba je jednou z príčin tzv. vývinových ťažkostí v reči(opakovanie hlások, slabík, zarážky v reči a pod.), ktoré sú práve v obdobíokolo tretieho roku života pomerne časté. V tomto období mimoriadne vzrastánebezpečenstvo vzniku zajakavosti (Lechta, 1990). Troj až štvorročné dieťa užovláda jazyk, hovorí plynulejšie. Nastáva kvalitatívny posun poznávacíchaktivít, čo sa premieta aj do rozvoja reči. Používa výrazy, ktoré vyjadrujúrozkaz, presvedčovanie („Prosím ťa, podaj mi..“), spoluprácu („Budem tipomáhať.“). Dieťa začína používať časy slovies, rozpoznáva slovesný čas (hrámsa - hral som sa - budem sa hrať), podmieňovací spôsob, rozumie vyjadreniumožnosti a pravdepodobnosti. Vyjadruje sa správne gramaticky, hoci niekedynesprávne použije množné číslo. Rado udržuje konverzáciu otázkami (ako, prečo, kedy),používa nezmyselné slová, niekedy si utvorí vlastné slová. Forma vyjadrovaniapredbieha úroveň myslenia, prevláda myslenie v obrazoch. Dieťa môže formálnehovoriť ako dospelé, ale bez porozumenia, čiže sa hrá so slovami. Je dôležité,aby pri chybách dieťa bolo nenápadne opravené, je potrebné opakovať zlevyslovené slovo správne. Je potrebné umožniť dieťaťu kladenie otázok, hľadaniemožností a riešenia, vyjadriť mu porozumenie, účasť, vypočuť si ho(Stoppardová, 1992).

b) obdobie intelektualizácie rečizačínajúce okolo 4. roku,

 

ktoré pretrváva až do dospelosti.Počas tohto procesu prebieha spresňovanie obsahu slov a gramatických foriem,skvalitňuje sa celkový rečový prejav a neustále rastie slovná zásoba (Lechta,1990). Výslovnosť u detí je však otázkou praxe. Lechta (1990) uvádza, že vývinvýslovnosti sa riadi pravidlom najmenšej námahy. Dieťa najprv vytvára tiehlásky, ktoré si vyžadujú najmenšiu námahu a až v neskoršom veku aj artikulačnenáročnejšie hlásky. Podľa toho pravidla tvorí dieťa najprv samohlásky, potomperné spoluhlásky a postupne sa dostáva až k hláskam hrdelným. Pri tomto vývinedochádza k niektorým zákonitostiam:

  • dieťa zamieňa niektoréhlásky za iné, ktoré vie ľahšie vysloviť (napr. Brno - Bino),
  • vynecháva hlásky, ktorému spôsobujú ťažkosti (napr. čevivý - červivý),
  • niektoré hlásky zamieňa,pričom súčasne vynecháva iné (napr. atúsi - rakúsky),
  • často zamieňa jednu hláskuuž vyslovenou hláskou - obyčajne v jednoslabičných slovách (napr. tat - tak),
  • niektoré slabiky sadieťaťu mimoriadne páčia, a preto ich vyslovuje viackrát (napr. asasa -abeceda),
  • niekedy sa vyskytujúosobitné, úplne náhodné napodobeniny (napr. hatitti - jahody).

Lechta (1992) uvádza, že dieťapri komunikácii so svojím prostredím jednoznačne preferuje obsahovú stránkureči pred zvukovou. Jeho komunikačný zámer je zvyčajne prostý, chce vyjadriťsvoje najakútnejšie potreby, žiadosti, momentálne pocity. Postačí mu, ak sajeho komunikačný zámer splní, ak mu jeho najbližšie okolie porozumie a vyhovie,pričom preňho zvyčajne nie je dôležité to, ako svoju výpoveď vysloví, ako ju artikuluje. Pokiaľ ide oobsahovú stránku reči, dieťa z tohto hľadiska musí byť oveľa precíznejšie. Ak prostrediedieťaťa najmä v predškolskom veku od neho nežiada presnú artikuláciu, akdokonca napodobňuje túto milú, ale nesprávnu výslovnosť alebo mu neposkytnesprávny rečový vzor, táto tendencia dieťaťa k podceneniu artikulácie sa ešteviac podporí, vývin výslovnosti sa predĺži, nesprávna výslovnosť sa zafixuje a stávasa chybnou výslovnosťou. Možno spomenúť aj pôsobenie ďalších činiteľov, ktorévšak majú všeobecnejší vplyv než iba na artikuláciu - napr. úroveň intelektu,napodobňovacia schopnosť, kvalita rečovej a psychickej stimulácie zo stranyprostredia. Do 5. roku v rámci normy môže pretrvávať fyziologická hatlavosť -nejasná výslovnosť. Pri problémoch s rečou po 5. roku veku dieťaťa je všaknutné navštíviť logopéda. Aktívna slovná zásoba stúpa z cca 1000 slov na 2500až 3000 slov v 6. roku. Deti však rozumejú ešte ďalšej asi tisícke slov. Dieťapoužíva tzv.„reč pre iných“, ktorá je určená na komunikáciu a zároveň, využíva „reč pre seba“, ktoráslúži na vnútorné formulovanie myšlienok (egocentrická reč), na vyjadrovanie citova na sebareguláciu. Postupne deti prechádzajú v tomto období do školského veku,kedy sa už formuje a vyvíja najmä písaná reč. Predpokladom pre jej zvládnutieje zvládnutie hovorenej (zvukovej) reči.

Podobné články

kompletné spravodajstvo